{"id":44606,"date":"2020-11-20T16:27:56","date_gmt":"2020-11-20T14:27:56","guid":{"rendered":"https:\/\/obera.fr\/non-classifiee\/rozne-typy-znecistenia\/"},"modified":"2025-05-07T10:21:54","modified_gmt":"2025-05-07T08:21:54","slug":"differents-types-pollutions","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/obera.fr\/sk\/nasa-rada\/differents-types-pollutions\/","title":{"rendered":"R\u00f4zne typy zne\u010distenia"},"content":{"rendered":"\n<h2 class=\"wp-block-heading\" id=\"pollution-physique\">Fyzick\u00e9 zne\u010distenie<\/h2>\n\n<p>Nie v\u0161etok prach je \u0161kodliv\u00fd. \u0160kodliv\u00fd je len jemn\u00fd alebo dokonca ve\u013emi jemn\u00fd prach. Pod hodnotou <a rel=\"noreferrer noopener\" href=\"https:\/\/obera.fr\/sk\/nasa-rada\/qualite-l-air-interieur-critere-essentiel-industrie\/\" data-type=\"URL\" data-id=\"https:\/\/obera.fr\/conseils\/qualite-l-air-interieur-critere-essentiel-industrie\/\" target=\"_blank\">PM 10<\/a> sa prach u\u017e nezachyt\u00e1va v horn\u00fdch d\u00fdchac\u00edch cest\u00e1ch (nos, hrtan, hltan) a migruje do p\u013e\u00fac a\u017e do p\u013e\u00facnych alveol. V d\u00f4sledku toho m\u00e1 organizmus ve\u013ek\u00e9 probl\u00e9my s ich vylu\u010dovan\u00edm, \u010do m\u00f4\u017ee vies\u0165 k chronick\u00fdm ochoreniam.    Fyzik\u00e1lne zne\u010distenie je prach, ktor\u00fd, keby bol v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, nemal by \u017eiadny vplyv na na\u0161e zdravie.<\/p>\n\n<figure class=\"wp-block-image size-full\"><img decoding=\"async\" width=\"525\" height=\"145\" src=\"https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2020\/11\/Poussiere-physique.jpg\" alt=\"fyzik&#xE1;lny prach\" class=\"wp-image-14130\" srcset=\"https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2020\/11\/Poussiere-physique.jpg 525w, https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2020\/11\/Poussiere-physique-300x83.jpg 300w\" sizes=\"(max-width: 525px) 100vw, 525px\" \/><\/figure>\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\" id=\"pollution-biologique\">Biologick\u00e9 zne\u010distenie<\/h2>\n\n<p>Do tejto kateg\u00f3rie zne\u010dis\u0165uj\u00facich l\u00e1tok patria v\u0161etky organizmy, ktor\u00e9 \u017eij\u00fa v prachu alebo sa pren\u00e1\u0161aj\u00fa vzduchom. Patria sem rozto\u010de, plesne, sp\u00f3ry, v\u00edrusy a bakt\u00e9rie. V\u0161etky tieto \u017eiv\u00e9 organizmy maj\u00fa ve\u013ek\u00fd vplyv na zdravie. Prachov\u00e9 rozto\u010de s\u00fa vysoko alergizuj\u00face a sp\u00f3ry, plesne, v\u00edrusy a bakt\u00e9rie sp\u00f4sobuj\u00fa najm\u00e4 ochorenia d\u00fdchac\u00edch ciest.   <\/p>\n\n<figure class=\"wp-block-image size-full\"><img decoding=\"async\" width=\"525\" height=\"145\" src=\"https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/Poussiere-biologique-1.jpg\" alt=\"biologick&#xFD; prach 1\" class=\"wp-image-14136\" srcset=\"https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/Poussiere-biologique-1.jpg 525w, https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/Poussiere-biologique-1-300x83.jpg 300w\" sizes=\"(max-width: 525px) 100vw, 525px\" \/><\/figure>\n\n<h2 class=\"wp-block-heading\" id=\"pollution-chimique\">Chemick\u00e9 zne\u010distenie<\/h2>\n\n<p>Tieto zne\u010dis\u0165uj\u00face l\u00e1tky sa skladaj\u00fa z VOC, BTEX a CMR a s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1\u0161ho ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach. Ich vysoko prchav\u00fd charakter im umo\u017e\u0148uje r\u00fdchlo sa rozpt\u00fdli\u0165 a kontaminova\u0165 ak\u00e9ko\u013evek priestory. <\/p>\n\n<figure class=\"wp-block-image size-full\"><img decoding=\"async\" width=\"525\" height=\"145\" src=\"https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/Poussiere-chimique.jpg\" alt=\"chemick&#xFD; prach\" class=\"wp-image-14139\" srcset=\"https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/Poussiere-chimique.jpg 525w, https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/Poussiere-chimique-300x83.jpg 300w\" sizes=\"(max-width: 525px) 100vw, 525px\" \/><\/figure>\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\" id=\"composes-organiques-volatiles-cov\"><em>Prchav\u00e9 organick\u00e9 zl\u00fa\u010deniny (VOC)<\/em><\/h3>\n\n<p>LZO zah\u0155\u0148aj\u00fa \u0161irok\u00fa \u0161k\u00e1lu l\u00e1tok. S\u00fa to chemick\u00e9 zl\u00fa\u010deniny vznikaj\u00face najm\u00e4 pri rozklade ropy spa\u013eovan\u00edm, odparovan\u00edm alebo transform\u00e1ciou. Nach\u00e1dzaj\u00fa sa aj v mnoh\u00fdch profesion\u00e1lnych, priemyseln\u00fdch a dom\u00e1cich v\u00fdrobkoch, ako s\u00fa lepidl\u00e1, \u017eivice, odstra\u0148ova\u010de \u0161kv\u0155n, rozp\u00fa\u0161\u0165adl\u00e1, farby, insektic\u00eddy at\u010f. S\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1\u0161ho ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach.<br\/>Ich vysoko prchav\u00fd charakter znamen\u00e1, \u017ee sa m\u00f4\u017eu r\u00fdchlo rozpt\u00fdli\u0165 a kontaminova\u0165 ak\u00e9ko\u013evek priestory.  <\/p>\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\" id=\"benzene-toluene-ethylbenzene-xylene-btex\"><em>Benz\u00e9n, tolu\u00e9n, etylbenz\u00e9n, xyl\u00e9n (BTEX)<\/em><\/h3>\n\n<p>BTEX je naj\u0161kodlivej\u0161ia skupina VOC. Tieto 4 zl\u00fa\u010deniny s\u00fa karcinog\u00e9nne a endokrinn\u00e9 disruptory. Poch\u00e1dzaj\u00fa v\u00fdlu\u010dne z ropy a nach\u00e1dzaj\u00fa sa vo v\u0161etk\u00fdch odvetviach v\u00fdroby plastov, petrochemickom priemysle, na \u010derpac\u00edch staniciach, v odmas\u0165ovac\u00edch prostriedkoch at\u010f.  <\/p>\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\" id=\"les-cmr-generalites\"><em>CMR: v\u0161eobecn\u00e9 inform\u00e1cie<\/em><\/h3>\n\n<p>CMR s\u00fa chemick\u00e9 l\u00e1tky, ktor\u00e9 s\u00fa karcinog\u00e9nne, mutag\u00e9nne alebo toxick\u00e9 pre reprodukciu. S\u00fa naj\u0161kodlivej\u0161ou kateg\u00f3riou zne\u010dis\u0165uj\u00facich l\u00e1tok, ale aj najpr\u00edsnej\u0161ie kontrolovanou. V zozname je viac ako 380 zl\u00fa\u010den\u00edn; najzn\u00e1mej\u0161ie s\u00fa:<br\/>&#8211; azbestov\u00e9 vl\u00e1kna<br\/>&#8211; sklenen\u00e9 mikrovl\u00e1kna<br\/>&#8211; drevn\u00fd prach<br\/>&#8211; fenoly<br\/>&#8211; kobalt<br\/>&#8211; nikel<br\/>&#8211; ber\u00fdlium<br\/>&#8211; kadmium<br\/>&#8211; olovo<br\/>&#8211; chromany zinku, drasl\u00edka a v\u00e1pnika<br\/>&#8211; chr\u00f3m (VI)<br\/>&#8211; cigaretov\u00fd dym  <\/p>\n\n<p>V\u017edy s\u00fa ozna\u010den\u00e9 takto:<\/p>\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img decoding=\"async\" width=\"150\" height=\"150\" src=\"https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2020\/11\/CMR.jpg\" alt=\"Cmr\" class=\"wp-image-1832\"\/><\/figure>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Nie v\u0161etok prach je \u0161kodliv\u00fd. \u0160kodliv\u00fd je len jemn\u00fd alebo dokonca ve\u013emi jemn\u00fd prach. Pod hodnotou PM 10 u\u017e prach nie je absorbovan\u00fd horn\u00fdmi d\u00fdchac\u00edmi cestami (nos, hrtan, hltan) a migruje do p\u013e\u00fac a\u017e do p\u013e\u00facnych alveol.    <\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":99210,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"_seopress_robots_primary_cat":"none","_seopress_titles_title":"R\u00f4zne typy zne\u010distenia a ako im predch\u00e1dza\u0165","_seopress_titles_desc":"Nie v\u0161etok prach je \u0161kodliv\u00fd. \u0160kodliv\u00fd je len jemn\u00fd alebo dokonca ve\u013emi jemn\u00fd prach. Pod hodnotou PM10 sa u\u017e prach nezachyt\u00e1va.  ","_seopress_robots_index":"","footnotes":""},"categories":[141],"tags":[142],"class_list":["post-44606","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nasa-rada","tag-entete-male-sk","generate-columns","tablet-grid-50","mobile-grid-100","grid-parent","grid-50","no-featured-image-padding","resize-featured-image"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/44606","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=44606"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/44606\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":99531,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/44606\/revisions\/99531"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/99210"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=44606"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=44606"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=44606"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}