{"id":49439,"date":"2023-03-01T16:26:45","date_gmt":"2023-03-01T14:26:45","guid":{"rendered":"https:\/\/obera.fr\/non-classifiee\/ako-charakterizujete-riziko-vzniku-atex-a-riziko-vybuchu\/"},"modified":"2025-05-06T08:33:38","modified_gmt":"2025-05-06T06:33:38","slug":"comment-caracteriser-le-risque-de-formation-datex-et-le-risque-dexplosion","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/obera.fr\/sk\/nasa-rada\/comment-caracteriser-le-risque-de-formation-datex-et-le-risque-dexplosion\/","title":{"rendered":"Ako charakterizujete riziko vzniku ATEX a riziko v\u00fdbuchu?"},"content":{"rendered":"\n<h2 class=\"wp-block-heading\">Vznik ATEX a riziko v\u00fdbuchu<\/h2>\n\n<p>V\u00fdbuch ATEX je okam\u017eit\u00e1 a prudk\u00e1 reakcia horenia. Zah\u0155\u0148a dva reaktanty: v\u00fdbu\u0161n\u00fd produkt a vzdu\u0161n\u00fd kysl\u00edk. Prv\u00fdm prevent\u00edvnym opatren\u00edm proti v\u00fdbuchu je zabr\u00e1ni\u0165 riziku vzniku ATEX extrakciou a filtr\u00e1ciou v\u00fdbu\u0161n\u00fdch l\u00e1tok.<\/p>\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Kedy sa za\u010d\u00edna riziko vzniku ATEX?<\/h3>\n\n<p>Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo, 2010. Vysokozdvi\u017en\u00fd voz\u00edk pri man\u00e9vrovan\u00ed narazil do palety v sklade, kde sa pred\u00e1vaj\u00fa hygienick\u00e9 v\u00fdrobky v aeros\u00f3lov\u00fdch plechovk\u00e1ch. Vytvor\u00ed sa ATEX, vypukne po\u017eiar, potom 80 sek\u00fand po prvom v\u00fdbuchu, potom 150 sek\u00fand po druhom v\u00fdbuchu, ktor\u00fd zni\u010d\u00ed cel\u00fd sklad.<\/p>\n\n<p>Riziko vzniku v\u00fdbu\u0161nej atmosf\u00e9ry sa za\u010d\u00edna hne\u010f, ako sa do priemyseln\u00e9ho are\u00e1lu dostane hor\u013eav\u00fd v\u00fdrobok, alebo hne\u010f, ako sa po\u010das premeny nehor\u013eav\u00e9ho v\u00fdrobku vytvor\u00ed hor\u013eav\u00e1 l\u00e1tka.<\/p>\n\n<p>Zamestn\u00e1vate\u013e pova\u017euje za bezpe\u010dnostn\u00e9 opatrenie, \u017ee pri akejko\u013evek \u010dinnosti na pracovisku vznik\u00e1 pravdepodobnos\u0165 \u00faniku v\u00fdbu\u0161nej l\u00e1tky do ovzdu\u0161ia. V\u00fdbu\u0161n\u00e1 l\u00e1tka sa uvo\u013e\u0148uje vo forme hor\u013eav\u00e9ho plynu, hor\u013eav\u00fdch kvapaln\u00fdch p\u00e1r alebo hor\u013eav\u00e9ho prachu. Ka\u017ed\u00e1 v\u00fdbu\u0161n\u00e1 l\u00e1tka m\u00e1 svoj vlastn\u00fd sp\u00f4sob tvorby ATEX.<\/p>\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Ako sa zvy\u0161uje riziko vzniku ATEX?<\/h3>\n\n<p>Riziko vzniku v\u00fdbu\u0161nej atmosf\u00e9ry potvrdzuje sled udalost\u00ed, ktor\u00e9 zvy\u0161uj\u00fa koncentr\u00e1ciu v\u00fdbu\u0161nej l\u00e1tky vo vzduchu.<\/p>\n\n<p>Za\u010dnime po\u010diato\u010dnou situ\u00e1ciou, ke\u010f sa vo vzduchu nenach\u00e1dzaj\u00fa \u017eiadne hor\u013eav\u00e9 l\u00e1tky. Kinetika rizika zah\u0155\u0148a: pr\u00edtomnos\u0165 hor\u013eav\u00e9ho produktu a kysl\u00edka v atmosf\u00e9re, potom \u00fa\u010dinn\u00e9 rozpt\u00fdlenie paliva v atmosf\u00e9re, po ktorom nasleduje za\u010diatok homogeniz\u00e1cie. Kinetika z\u00e1vis\u00ed od vlastnost\u00ed hor\u013eavej l\u00e1tky (hustota, granulometria at\u010f.) a vlastnost\u00ed atmosf\u00e9ry (turbulencia, teplota, tlak at\u010f.).<\/p>\n\n<p>Tieto udalosti sp\u00f4sobuj\u00fa, \u017ee zmes plynov je potenci\u00e1lne v\u00fdbu\u0161n\u00e1. Menia koncentr\u00e1ciu v\u00fdbu\u0161nej l\u00e1tky v atmosf\u00e9re. K reakcii horenia v\u0161ak ned\u00f4jde, pokia\u013e je pomer medzi dvoma chemick\u00fdmi reaktantmi nevyv\u00e1\u017een\u00fd. Ke\u010f\u017ee atmosf\u00e9ra nem\u00f4\u017ee vybuchn\u00fa\u0165, m\u00e1me do \u010dinenia s v\u00fdbu\u0161nou atmosf\u00e9rou.<\/p>\n\n<pre class=\"wp-block-verse\"><strong>Rozsah v\u00fdbu\u0161nosti<\/strong>: v\u0161etky <strong>nev\u00fdbu\u0161n\u00e9<\/strong> koncentr\u00e1cie hor\u013eav\u00e9ho produktu v atmosf\u00e9re. Charakterizuje priebeh rizika vzniku ATEX. <\/pre>\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Kedy vznik\u00e1 riziko ATEX?<\/h3>\n\n<p>Riziko vzniku ATEX vznik\u00e1 vtedy, ke\u010f je koncentr\u00e1cia paliva tak\u00e1, \u017ee zmes plynov sa st\u00e1va \u00fa\u010dinne v\u00fdbu\u0161nou. Vtedy nie je ani pr\u00edli\u0161 chudobn\u00e1, ani pr\u00edli\u0161 bohat\u00e1 na palivo; pomer paliva a oxidantov je dostato\u010dne vyv\u00e1\u017een\u00fd na to, aby do\u0161lo k spa\u013eovacej reakcii. V tomto okamihu je koncentr\u00e1cia paliva v <strong>rozsahu v\u00fdbu\u0161nosti<\/strong>. Za\u010d\u00edna sa riziko v\u00fdbuchu.   <\/p>\n\n<pre class=\"wp-block-verse\"><strong>Rozsah v\u00fdbu\u0161nosti <\/strong>: s\u00fabor <strong>v\u00fdbu\u0161n\u00fdch <\/strong>koncentr\u00e1ci\u00ed hor\u013eav\u00e9ho produktu v atmosf\u00e9re. Oblas\u0165, v ktorej zmes plynov tvor\u00ed ATEX a mohla by vybuchn\u00fa\u0165 za ve\u013emi \u0161pecifick\u00fdch podmienok. <\/pre>\n\n<h3 class=\"wp-block-heading\">Riziko ATEX je charakterizovan\u00e9 rozsahom v\u00fdbu\u0161nosti a rozsahom v\u00fdbu\u0161nosti<\/h3>\n\n<p>Riziko vzniku ATEX je predchodcom rizika v\u00fdbuchu ATEX spojen\u00e9ho s v\u00fdrobkom. Z\u00e1rove\u0148 k tomu prispieva. Tieto rizik\u00e1 charakterizuj\u00fa v\u00fdbu\u0161n\u00e9 a v\u00fdbu\u0161n\u00e9 rozsahy.<\/p>\n\n<h4 class=\"wp-block-heading\">V\u00fdvoj koncentr\u00e1cie hor\u013eav\u00e9ho produktu od 0 % do 100 % vo vzduchu<\/h4>\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large is-resized\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2023\/03\/0-1024x555.png\" alt=\"V&#xFD;voj koncentr&#xE1;cie hor&#x13E;av&#xE9;ho produktu od 0 % do 100 % vo vzduchu\" class=\"wp-image-19175\" width=\"768\" height=\"416\" srcset=\"https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2023\/03\/0-1024x555.png 1024w, https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2023\/03\/0-300x163.png 300w, https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2023\/03\/0-768x416.png 768w, https:\/\/obera.fr\/wp-content\/uploads\/2023\/03\/0.png 1200w\" sizes=\"(max-width: 768px) 100vw, 768px\" \/><\/figure>\n\n<p>Jedn\u00fdm zo sp\u00f4sobov, ako zabr\u00e1ni\u0165 riziku v\u00fdbuchu, je udr\u017ea\u0165 koncentr\u00e1ciu v\u00fdbu\u0161nej l\u00e1tky mimo v\u00fdbu\u0161n\u00e9ho rozsahu. Na zn\u00ed\u017eenie alebo vyl\u00fa\u010denie rizika vzniku ATEX zamestn\u00e1vate\u013e zn\u00ed\u017ei alebo vyl\u00fa\u010di koncentr\u00e1ciu v\u00fdbu\u0161nej l\u00e1tky v dolnej oblasti v\u00fdbu\u0161nosti. K dosiahnutiu t\u00fdchto dvoch cie\u013eov prispieva ods\u00e1vanie a filtr\u00e1cia v\u00fdbu\u0161nej l\u00e1tky.<\/p>\n\n<p>Niekedy si priemyseln\u00fd proces vy\u017eaduje pou\u017eitie vysok\u00fdch koncentr\u00e1ci\u00ed v\u00fdbu\u0161n\u00fdch l\u00e1tok. Zabr\u00e1ni\u0165 riziku vzniku ATEX znamen\u00e1 udr\u017eiava\u0165 ich koncentr\u00e1ciu v hornej hranici v\u00fdbu\u0161nosti, \u010do naj\u010falej od v\u00fdbu\u0161n\u00e9ho p\u00e1sma.<strong><u>sivita<\/u><\/strong>. V tomto pr\u00edpade je naj\u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edvan\u00fdm opatren\u00edm na predch\u00e1dzanie riziku vzniku ATEX pou\u017eitie inertnej l\u00e1tky, ktor\u00e1 nahr\u00e1dza kysl\u00edk.  <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V tomto \u010dl\u00e1nku sa dozviete, \u010do charakterizuje riziko vzniku ATEX a riziko v\u00fdbuchu v priemyseln\u00fdch z\u00f3nach. V\u00fdbuch ATEX je okam\u017eit\u00e1 a prudk\u00e1 reakcia horenia. Zah\u0155\u0148a dve reaktanty: v\u00fdbu\u0161n\u00fd produkt a vzdu\u0161n\u00fd kysl\u00edk. Zistite, ak\u00e9 s\u00fa prv\u00e9 kroky pri prevencii v\u00fdbuchu.<\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":93533,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_acf_changed":false,"_seopress_robots_primary_cat":"none","_seopress_titles_title":"Charakteristika \u0161kolen\u00ed ATEX a riz\u00edk v\u00fdbuchu","_seopress_titles_desc":"V tomto \u010dl\u00e1nku sa dozviete, ako charakterizova\u0165 riziko vzniku z\u00f3ny ATEX a riziko v\u00fdbuchu s\u00favisiaceho s ATEX.","_seopress_robots_index":"","footnotes":""},"categories":[141],"tags":[142],"class_list":["post-49439","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-nasa-rada","tag-entete-male-sk","generate-columns","tablet-grid-50","mobile-grid-100","grid-parent","grid-50","no-featured-image-padding","resize-featured-image"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/49439","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=49439"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/49439\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":93540,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/49439\/revisions\/93540"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/93533"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=49439"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=49439"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/obera.fr\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=49439"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}