{"id":90676,"date":"2022-12-06T12:36:59","date_gmt":"2022-12-06T10:36:59","guid":{"rendered":"https:\/\/obera.fr\/nase-rada\/quest-ce-que-la-poussiere-en-industrie\/"},"modified":"2025-04-25T10:23:56","modified_gmt":"2025-04-25T08:23:56","slug":"quest-ce-que-la-poussiere-en-industrie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/obera.fr\/sk\/nasa-rada\/quest-ce-que-la-poussiere-en-industrie\/","title":{"rendered":"\u010co je prach v priemysle?"},"content":{"rendered":"\n

Priemyseln\u00fd prach<\/h2>\n\n

\u010co presne je prach? Kr\u00e1sne zlat\u00e9 vlo\u010dky, ktor\u00e9 tancuj\u00fa vo vzduchu pri slne\u010dn\u00fdch l\u00fa\u010doch? \u0160ed\u00fd povlak na policiach a stoloch, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee \u013eud\u00ed priv\u00e1dza\u0165 do \u0161ialenstva? Alebo hust\u00e9 „chuchvalce“ pod strojmi? <\/p>\n\n

\n
\n

\u010ci u\u017e na stavenisku, pri spracovan\u00ed dreva, v pek\u00e1rni, v dielni alebo v logistickom sklade, nie je neobvykl\u00e9, \u017ee \u013eudia, ktor\u00ed br\u00fasia, v\u0155taj\u00fa, fr\u00e9zuj\u00fa alebo mel\u00fa<\/strong> suroviny, ktor\u00ed vyfukuj\u00fa prach stla\u010den\u00fdm vzduchom alebo ktor\u00ed balia, skladuj\u00fa, prepravuj\u00fa alebo mie\u0161aj\u00fa <\/strong>tovar, vytv\u00e1raj\u00fa prach. To ist\u00e9 plat\u00ed pri trhan\u00ed a vypr\u00e1zd\u0148ovan\u00ed vriec alebo zametan\u00ed rozsypan\u00fdch materi\u00e1lov metlou. <\/p>\n<\/div>\n\n\n\n

\n
\"drevný<\/figure>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

Prach je v\u0161etko toto. Prach je n\u00e1zov pre najjemnej\u0161ie \u010dastice vzn\u00e1\u0161aj\u00face sa vo vzduchu. M\u00f4\u017eu poch\u00e1dza\u0165 odkia\u013eko\u013evek: z vesm\u00edru, sope\u010dn\u00fdch erupci\u00ed, po\u017eiarov, priemyslu alebo pr\u00edrody. <\/p>\n\n

Prach je v\u0161ak aj nebezpe\u010dn\u00e1 l\u00e1tka<\/strong>. \u010casto na to zab\u00fadame. Rizik\u00e1 siahaj\u00fa od \u010disto mechanick\u00e9ho podr\u00e1\u017edenia d\u00fdchac\u00edch ciest a\u017e po vznik chronick\u00fdch z\u00e1palov\u00fdch procesov a n\u00e1dorov, cez ak\u00fatne dr\u00e1\u017ediv\u00e9 alebo toxick\u00e9 \u00fa\u010dinky (napr. chemick\u00e9 pop\u00e1leniny). Najviac zasiahnut\u00fdmi org\u00e1nmi s\u00fa priedu\u0161ky a p\u013e\u00faca, ale aj sliznice nosa a o\u010d\u00ed, ko\u017ea a in\u00e9 org\u00e1ny v celom tele. <\/p>\n\n

\u010co presne je prach?<\/h2>\n\n

Prach je vo v\u0161eobecnosti s\u00fabor drobn\u00fdch \u010dast\u00edc, nevidite\u013en\u00fdch alebo vidite\u013en\u00fdch, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa vo vzduchu. Ve\u013ekos\u0165 prachov\u00fdch \u010dast\u00edc sa meria v mikrometroch (\u03bcm) alebo mili\u00f3ntin\u00e1ch metra. <\/p>\n\n

\n
\n

Ako vznik\u00e1 prach?<\/h3>\n\n\n\n

Prach s\u00fa pevn\u00e9 \u010dastice<\/strong>, ktor\u00e9 s\u00fa ve\u013emi jemne rozpt\u00fdlen\u00e9 vo vzduchu. Vznikaj\u00fa mechanickou \u00fapravou pevn\u00fdch materi\u00e1lov (napr. br\u00fasen\u00edm alebo povrchovou \u00fapravou) alebo suspendovan\u00edm (napr. f\u00fakan\u00edm stla\u010den\u00fdm vzduchom alebo such\u00fdm zametan\u00edm metlou), a tak sa dost\u00e1vaj\u00fa do vzduchu, ktor\u00fd d\u00fdchame. Pevn\u00e9 \u010dastice, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa pri chemick\u00fdch alebo tepeln\u00fdch procesoch (napr. pri zv\u00e1ran\u00ed) a s\u00fa tie\u017e ve\u013emi jemne rozpt\u00fdlen\u00e9 vo vzduchu, sa naz\u00fdvaj\u00fa dymy. V naj\u0161ir\u0161om zmysle slova tvoria s\u00fa\u010das\u0165 prachu. <\/p>\n\n\n\n

Ak\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va ve\u013ekos\u0165 jemn\u00e9ho prachu?<\/h3>\n\n\n\n

\u010c\u00edm je jemn\u00fd prach men\u0161\u00ed, t\u00fdm je zdraviu \u0161kodlivej\u0161\u00ed <\/strong>. Aby \u010dastice prenikli do d\u00fdchac\u00edch ciest, musia by\u0165 men\u0161ie ako desa\u0165 mikr\u00f3nov. Pod 2,5 mikr\u00f3nu prenikaj\u00fa do p\u013e\u00fac. Ultrajemn\u00e9 \u010dastice<\/strong> s\u00fa takmer tak\u00e9 mal\u00e9 ako bielkoviny, tak\u017ee prenikaj\u00fa do buniek tela a odtia\u013e do krvn\u00e9ho obehu. <\/p>\n<\/div>\n\n\n\n

\n
\"veľkosti<\/figure>\n<\/div>\n<\/div>\n\n
\n
Ve\u010d o tem<\/a><\/div>\n<\/div>\n\n

Typ prachu<\/h2>\n\n

V priemysle a legislat\u00edve existuje nieko\u013eko typov prachu, ako s\u00fa prachy E, A a U<\/strong>. Prachy A a U s\u00fa v priemysle najbe\u017enej\u0161ie. <\/p>\n\n

\n
\n

Prach E<\/h3>\n\n\n\n
\"Prach
Vdychovate\u013en\u00e1 frakcia prachu<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Cementov\u00fd prach je s\u00fa\u010das\u0165ou„vdychovate\u013enej frakcie prachu“<\/strong>. Prach E je tzv. inhalovate\u013en\u00e1 frakcia prachu. Ide o \u010dastice, ktor\u00e9 mo\u017eno vdychova\u0165 \u00fastami a nosom. Okrem pe\u013eu kvetov s\u00fa naj\u010dastej\u0161ie uv\u00e1dzan\u00fdmi pr\u00edkladmi cementov\u00fd prach a piesok. \u010castice s\u00fa vo v\u0161eobecnosti men\u0161ie ako 100 \u00b5m<\/strong>. 1 \u00b5m zodpoved\u00e1 1\/1 000 000 metrov. <\/p>\n<\/div>\n\n\n\n

\n

prach A<\/h3>\n\n\n\n
\"Trieda
Vdychovate\u013en\u00e1 frakcia prachu<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Zv\u00e1racie v\u00fdpary s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou„respirabilnej frakcie prachu“<\/strong>. Prach A je tzv. „respirabiln\u00e1 frakcia prachu“. Ide o \u010dastice tak\u00e9 mal\u00e9, \u017ee m\u00f4\u017eu prenikn\u00fa\u0165 do p\u013e\u00facnych alveol<\/strong>. Patr\u00ed sem mnoho dymov (napr. zv\u00e1ra\u010dsk\u00e9 dymy<\/strong>) a kremenn\u00fd prach<\/strong>. Tieto \u010dastice s\u00fa men\u0161ie ako 5 \u00b5m<\/strong>, teda podstatne men\u0161ie ako \u010dastice prachu E. <\/p>\n<\/div>\n\n\n\n

\n

Dust U<\/h3>\n\n\n\n
\"Prach
Ultrajemn\u00e9 alebo nano\u010dastice<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

Prach U sa vz\u0165ahuje na ultrajemn\u00e9 \u010dastice<\/strong>. E\u0161te jemnej\u0161ie \u010dastice sa klasifikuj\u00fa ako U-prach – pre ultrajemn\u00e9 \u010dastice alebo nano\u010dastice. Tieto prachy s\u00fa men\u0161ie ako 100 nanometrov<\/strong>. 1 Nm zodpoved\u00e1 1\/1 000 000 000 metrov. <\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

Vl\u00e1kna a vl\u00e1knit\u00fd prach<\/h2>\n\n

Pre \u00faplnos\u0165 by sme nemali zabudn\u00fa\u0165 na vl\u00e1kna<\/strong>. Tie s\u00fa jedn\u00fdm z mnoh\u00fdch druhov prachu, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa „spont\u00e1nne“ v pr\u00edrode alebo sa vyr\u00e1baj\u00fa v priemysle ru\u010dn\u00fdm alebo mechanick\u00fdm spracovan\u00edm. <\/p>\n\n

V pr\u00edrode vznikaj\u00fa er\u00f3ziou alebo kvitnut\u00edm rastl\u00edn. Rozpty\u013euj\u00fa sa vo vzduchu pomocou vetra, a preto s\u00fa neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou vzduchu, ktor\u00fd neust\u00e1le d\u00fdchame. <\/p>\n\n

\n
\n

Na druhej strane v priemysle sa vynaklad\u00e1 \u00fasilie na zachyt\u00e1vanie prachu alebo v\u00fdparov <\/strong>vznikaj\u00facich pri obr\u00e1ban\u00ed dielov priamo pri zdroji s cie\u013eom vy\u010disti\u0165 vzduch<\/strong> a zabr\u00e1ni\u0165 \u010fal\u0161iemu zne\u010dis\u0165ovaniu vzduchu, ktor\u00fd d\u00fdchame. V\u0161ade tam, kde nie je mo\u017en\u00e9 zachyt\u00e1va\u0165 prach priamo z technick\u00fdch d\u00f4vodov s\u00favisiacich s procesom, je mo\u017en\u00e9 nain\u0161talova\u0165 tzv. priestorov\u00fa ventil\u00e1ciu<\/strong>. <\/p>\n<\/div>\n\n\n\n

\n
\"uhlíkové<\/figure>\n<\/div>\n<\/div>\n\n

Pre\u010do je prach \u0161kodliv\u00fd?<\/h2>\n\n

VPLYV NA \u017dIVOTN\u00c9 PROSTREDIE<\/h3>\n\n